Vodstvo a klíma

Geologickou stavbou patrí Spišská Magura do flyšového pásma. Flyš je tvorený striedaním mäkkých ílovitých bridlíc a tvrdších vrstiev pieskovcov, ktoré sa veľmi ľahko kĺžu po nepriepustných ílovcových vrstvách a tak utvárajú možnosť tvorby zosuvov.
Tieto zosunuté horniny zahradili spodnú časť údolia valom, ktoré neskôr vyplnila voda a tak vznikli vo vytvorených zníženinách Osturnianské jazerá.

Vodný režim oboch území navrhnutých do sústavy NATURA 2000 je odlišný. Veľké osturnianske jazero je zásobované povrchovým prítokom aj podzemnou vodou a v priebehu roka nepodlieha výkyvom vodnej hladiny. Z jazera vyteká potok, ktorý je prítokom Osturnianskeho potoka.

Východná časť Malých osturnianskych jazier je pri dlhšie trvajúcich zrážkach vyplnená vodou (hĺbka jazera nepresahuje 1 m), západná časť má močaristý charakter. Jazero nemá povrchový odtok. Voda z jazera je odvádzaná málo výdatnými prameňmi v svahoch pod jazerom.

Terajšia rozloha vodných hladín je v oboch územiach pomerne malá, hoci kedysi bola oveľa väcšia, o čom svedčí močaristé okolie jazier.

Vodné a mokradné spoločenstvá, ktoré tvoria najcennejšiu časťúzemia, sú ohrozené postupným zarastaním z okolitých lesných porastov a opustených lúk, ktoré sú v ich tesnom kontakte. Okrem toho je územie náchylné pri dlhšie trvajúcich dažďoch k zosuvom. V dôsledku postupného ukladania odumretých rastlinných zvyškov na dno jazera sa znižuje výška vodnej hladiny a dochádza k postupnému zarastaniu vodnej plochy.

Veľké osturnianske jazero - územie európskeho významu:
Identifikacný kód územia: SKUEVO334
Nadmorská výška: 789-936 m.n.m.
Rozloha: 51,77 ha
Malé osturnianske jazerá - územie európskeho významu:

Identifikacný kód územia: SKUEVO335
Nadmorská výška: 871 - 929 m.n.m.
Rozloha: 7,65 ha

Územie, v ktorom sa jazerá nachádzajú, je súčasťou ochranného pásma Pieninského národného parku od roku 1967. Zákonná ochrana bola územiam poskytnutá už v roku 1984 vyhlásením Chráneného prírodného výtvoru Veľké osturnanské jazero a chráneného výtvoru Malé jazerá. Neskôr boli obidve územia prekategorizované na prírodné rezervácie.

Hlavným cieľom ochrany týchto území je zachovanie priaznivého stavu biotopov a druhov európskeho významu, ktoré sa v územiach vyskytujú. Náležitá pozornosť sa však venuje aj ochrane biotopov a druhov, ktoré sú dôležité z národného hľadiska. Naplnenie týchto cieľov ochrany si vyžaduje špecifickú starostlivosť o územie, ktorú nebude možné zabezpečiť bez účasti vlastníkov a užívatelov.


Podnebie

Zamagurie leží v centrálnej časti stredoeurópskeho vnútrozemia približne v strede medzi Baltským a Jadranským morom, ako aj Čiernym morom a Lamanšským prielivom. Patrí teda k európsko – kontinentálnej oblasti mierneho pásma s prevládajúcim oceánskym vzduchom, meniacim sa na vnútrozemsky. Okrem hlavného západného prúdenia vzduchu od Atlantického oceánu pôsobí tu aj južné prúdenie od Stredozemného mora. To sa prejavuje predovšetkým výrazným rozdielom teplôt v zime a v lete, ako aj zrážkami a ich väčšou výdatnosťou v letnom období.

V katastri obce Osturňa je zastúpená mierne teplá oblasť s vlhkým údolným okrskom a predovšetkým chladná vlhkejšia oblasť vo vyšších polohách.

Najchladnejší mesiac roka – január, priemerná teplota -5,3 °C.

Najteplejší mesiac roka – 13,6 °C.

Jeseň je teplejšia ako jar.

Priemerná ročná teplota vzduchu je 5,2 °C.

Členitý reliéf chotára spôsobuje časté teplotné inverzie.

Priemerná oblačnosť dosahuje maximum v júni, minimum v októbri.

Zvýšená oblačnosť v lete je pre hornaté oblasti typická.

Zamračených dní býva priemerne 140 počas 1 roka.

Slnečný svit – 1 900 hodín počas 1 roka.

Najviac zrážok je v júli – 134 mm. Búrky sa najčastejšie vyskytujú v júni a v júli, búrkových dní v roku je 30 – 35.

V zimných a letných mesiacoch prevládajú v chotári obce západné vetry, v jarných severné a severovýchodné, v prvej časti jesene juhozápadné, v druhej juhovýchodné. Tieto sezónne zmeny smeru vetra sú spôsobené predovšetkým ročným priebehom miestnej teplotnej cirkulácie.